Šťastní tuční veriaci, vianočná Pieta a infantilné sviatky

Autor: Zdenka Šujanová | 5.1.2012 o 22:40 | (upravené 15.1.2012 o 20:07) Karma článku: 7,89 | Prečítané:  1238x

Neviem, či sa na tomto fóre stretne toto moje zamyslenie aspoň s minimálnym pochopením. Ale počas týchto vianočných sviatkov som prežila niekoľko podnetov (a zopár ich dokonca prišlo priamo z prostredia blogu SME) a tak som sa rozpísala. Ako prvá ma zaujala otázka Karla Sudora z jedného z jeho rozhovorov tu, v čom boli Máriine bolesti výnimočnejšie, než utrpenie druhých ľudí. Veď koľkí stratili aj viacero detí, dokonca celé rodiny...

Pieta v kaplnke bl. sestry Zdenky v Dolnom OhajiPieta v kaplnke bl. sestry Zdenky v Dolnom OhajiJuraj Drobný

Vážim si na Karolovi Sudorovi opravdivosť jeho otázok. Pre niekoho môžu byť „rýpavé", ja kvitujem, že smerujú k veci a nie sú kladené povýšenecky z pozície bohorovného.
Neviem, kto raz povedal, že najhoršie je, keď už človek nemá otázky a všetko mu je jasné. S tým sa stretávame (aj v Cirkvi) dosť často.
Zhodou okolností som navštívila počas Vianoc spolu s Jurajom a zopár ďalšími ľuďmi kaplnku s názvom „Cela". Je zasvätená sestre Zdenke Schellingovej, ktorá bola mučená počas komunizmu a na následky väznenia neskôr zomrela.
V kaplnke je viacero artefaktov, ktoré pripomínajú prostriedky jej mučenia, ale aj mnohé umelecké diela, ktoré odkazujú na hlbší presah. Zo stropu kaplnky visí hák na pripomienku toho, že na ňom bola sestra Zdenka kedysi vyviazaná a bitá. Jej portrét je zakomponovaný s kusom mreží z väzenia, v ktorom bola internovaná. A celkom na záver ma upútala krásna socha Piety (Pieta - socha Márie s mŕtvym Ježišom v náručí). Juraj povedal, že pozná s. Zdenku z viacerých civilných portrétov a že táto Mária má jej tvár.
V tej kaplnke mi opäť zišla na um otázka Karla Sudora. Naozaj, veď toľko žien a mužov trpelo neuveriteľne krutým spôsobom. Všetky naše pokusy vysvetliť utrpenie sú len čiastkové. Dnes som sa celý deň napchávala koláčmi, ľahko sa mi píšu tieto riadky. Zajtra sa môže prihodiť niečo, čo radikálne prehodnotí moju vieru a postaví ju do pravdivého svetla.
O čom sú vlastne Vianoce? Nielen o infantilnom rozplývaní sa nad Ježiškom na slame. My „cirkevníci" vieme, že hneď po sviatku Božieho narodenia nasleduje spomienka na ukameňovaného Štefana, na zavraždené neviniatka, zbohom koláče a vianočný punč.
Neviem presne, ako je to s Máriou a jej bolesťou. Kvantitatívne sa s utrpením ostatných zrejme porovnávať nedá - je jasné, že keď niekto príde o štyri deti, je to viac, ako o jedno.
Napadlo mi, že rozdiel bude zrejme v tom, ako sa človek (postupom času) postaví k utrpeniu vo svojom živote. Chceme ho vytesniť a ono je tu. Aj cez sviatky. Vadí nám, vadí mi. Zatiaľ ho prijať neviem a určite namiesto Máriinho „Staň sa" hovorím všetko možné iné.
Rozhodne nie som typ optimistického tučka , ako to odznelo (tiež na blogu). Ale verím a namáhavo kráčam. Prajem sebe aj Vám v tomto novom roku šťastnú cestu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.


Už ste čítali?