Keď som minulý rok nastupovala po materskej do zamestnania, bolo to s poriadne stiahnutým žalúdkom. Obávala som sa, ako to v našej rodine zvládneme, či sa nevyskytnú nejaké problémy. Predsa len, mali sme škôlkara (ktorého ešte našťastie strážila babička) a prváčku.
Veľkou úľavou pre mňa bolo, keď som lepšie spoznala dcérkinu triednu učiteľku a zistila, že je to mladá, veselá, kreatívna žena, (zatiaľ) plná elánu. Celý minulý školský rok sa nám niesol v znamení pohody a to preto, lebo v pohode bola naša prvorodená. Tešila sa do školy, na spolužiakov, pani učiteľku, na všetko pekné, čo zase prežije.
Vždy, keď prídem do triedy na rodičovské, vidím, že miestnosť žiari farbami, menia sa nástenky, fotky detí na dverách. Všade plno nápadov, ktoré odkukávam aj ja k mojim žiakom.
Takúto učiteľku potrebujem ako mama k svojmu dieťaťu.
Ale z vlastnej skúsenosti viem, že jej práca je nedocenená a nezaplatená.
Poznám aj mnohé vychovávateľky a viem, že aj ich práca sa dá robiť so srdcom, alebo bez srdca. Viem, že tieto ženy trávia s mojím dieťaťom niekedy cez deň možno viac času ako ja.
Záleží mi na tom, aby boli kvalitne vyberané a ohodnotené.
Tým dámam a pánom „nahoře" na tom až tak bytostne nezáleží.
Preto si myslím, že musíme ako rodičia a učitelia držať spolu a vytvárať spoločenský tlak na to, aby sa pomery v našom školstve zlepšili. Pre začiatok dajme prosím učiteľom aspoň našu podporu.
13. sep 2012 o 11:55
Páči sa: 0x
Prečítané: 670x
Rodič – učiteľ, učiteľ – rodič
Rozmýšľala som, ako prispejem k štrajku učiteľov okrem toho, že v rámci protestu neodučím svoje hodiny. Nebudem Vás nudiť vykresľovaním zúfalej situácie v našom školstve.Napíšem niečo z pohľadu rodiča školopovinného dieťaťa, lebo aj tým som (okrem toho, že som učiteľka).
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)